Oris

Otázka od čitateľa:

„V mnohých článkoch píšete, že onedlho budeme pozbavení slobodnej vôle. Čiže budeme „poslúchať ako otroci“….. Bez vlastnej vôle a teda nemôžme už nijak škodiť sebe ani druhým… Trochu mi to pripomína „roboty ‚“… naprogramované….mám z toho zmätok, mohli by ste mi to objasniť?“

Odpoveď:

Odpoveď na túto otázku ste si sama zodpovedali už v jej znení. Človek, ktorý koná dobro, predsa nikdy nemôže byť otrokom.

Všetko to nové, čo má prísť a onedlho aj príde, bude o vyžarovaniach, o mimoriadne zvýšenom tlaku Svetla na ľudstvo, ktorý bude po dobu tisíc rokov na budúce nové ľudstvo pôsobiť.

Dá sa to pripodobniť k mnohým prežitiam, aby sme pochopili, o čo pôjde. Napríklad ak by človek chcel vedome položiť ruku na rozpálený sporák. Ak ju položí, lebo má slobodnú vôľu, môže, môže ju na ten sporák položiť kedy chce a na ako dlho chce, ale musí si uvedomiť, že je to čin, ktorý stojí ostro proti Božím zákonom.

Bolo by to vedomé a nezodpovedné konanie človeka s úmyslom sebapoškodzovania. Isteže, sú aj nechcené a nešťastné nehody v tomto smere…

Takže ak človek chce, lebo má slobodnú vôľu, tak môže konať takto nezodpovedne, ale musí počítať s okamžitým následkom zranenia, teda popálenia sa od miery intenzity tohto previnenia, tejto svojvôle a nedodržiavania Pravidiel života.

Toto dokáže pochopiť každý človek, že to predsa takto funguje a že v tom neexistujú žiadne odchýlky. Keďže je to horúci sporák, do ktorého bola „vliata“ zvýšená energia, ktorá rozpálila jeho povrch na vysokú teplotu, človek nemôže byť pozbavený následkov pri takomto popálení sa, ani keby to bolo neúmyselné, trebárs z nedbanlivosti. Skrátka vždy sa popáli podľa miery intenzity priloženia ruky na takýto horúci predmet.

Plynie z toho krásne poučenie. Tým, že človeku Stvoriteľ, cez zákony Božie ukazuje, že tak nemá robiť, lebo je to proti poriadku sveta, z neho predsa nerobí otroka typu „ja som Stvoriteľ, poslúchaj ma“.

Poznaním následku z takéhoto činu, je predsa veľmi jasným prežitím človeku ukázané, čo je dobré a čo nie a že ten rozpálený sporák mu má slúžiť prevažne k príprave pokrmu, alebo získania tepla do priestoru, ale nikdy nie k tomu, aby naň prikladal napríklad ruku.

Čiže človek sa musí učiť používať všetky súčasti svojho života presne v zmysle ich predurčenia. Podobne je to aj s myšlienkami.

Musí sa snažiť o ich čistotu, teda vytvárať také myšlienky, ktoré slúžia k pokroku, k pozdvihnutiu vedomia a k zvýšeniu charakterových vlastností človeka. Napríklad človek urážlivý a hnevlivý, nikdy nemôže mať vysoký charakter a dobré a čisté myšlienky.

Nedávno prebehol rozhovor s človekom, ktorý sa vyjadril, že užíva rôzne tabletky a že už nemôže ani piť alkohol, ale že to by nebolo až také zlé, vraj najhoršie je, že sa už nemôže rozčuľovať so svojou ženou. Často sa totiž hádali.

Akonáhle sa rozčúli, príde mu zle, „na srdce“ a potom dostáva mdloby, slabosť, takže je doslova prinútený viac sa nerozčuľovať. Ak to nedodrží, ten stav potom, ktorý zažíva trvá dlho, pričom nikdy v minulosti také neprežíval a len teraz má s tým veľké problémy.

Doteraz nevedel v sebe udržať zlosť a vždy vybuchol. Doslova sa vyjadril, že teraz je bezpodmienečne „prinútený sekať dobrotu po každej stránke“. Nedodržanie tohto, pre neho nového a pokojného stavu, u neho môže skončiť vraj i veľmi tragicky. Z medicínskeho hľadiska trpí vážnou diagnózou a prílišným rozčúlením je v ohrození života /infarkt/.

No a presne takto sa prejavuje a ešte len bude prejavovať zvýšené pôsobenie Božieho zákona Spravodlivého vyrovnania za všetky naše činy, teda myšlienky, slová i skutky.

Z tohto príkladu vyplýva, že vôbec nie je otrokom ten, kto sa napríklad často háda so ženou a musel s tým promptne prestať, z dôvodu nejakého prinútenia. Nie je otrokom nejakých „nariadení“, ktoré sú momentálne proti jeho vôli, ale je len prinútený k tomu, aby konečne „sekal dobrotu“, teda bol dobrým, pretože jeho vôľa sa nestotožňovala s Vôľou Darcu života.

Čiže aj v Tisícročnej ríši bude môcť robiť človek čo chce, ale OKAMŽITE za to ponesie aj následok, teda musí prijať plnú zodpovednosť v zrýchlenom priebehu Zákona príčiny a následku. Už sa nebude u človeka vytvárať žiadne „veľké koleso karmy“, kým sa mu spätný účinok vráti, ale okamžite mu bude v tej KONKRÉTNEJ chvíli ukázané, či to, čo robí je správne, alebo nie.

Práve takýto nový druh života človeka na Zemi, ho bude učiť byť dobrým a byť dobrým, predsa nie je žiadne otroctvo, pretože práve dobro prináša človeku tú pravú duchovnú slobodu.

Z toho vyplýva, že práve dnes sme väčšina z nás otrokmi, pozemsky aj duchovne. Pretože je v nás zažitá prevažne povrchnosť a nezáujem o všetko hodnotné a o dennodennom učení sa poznávať Božie zákony, o tom nemôže byť už ani reči. Kto na toto dbá? Až na nepatrné výnimky, nikto!

Ríša Mieru a pokoja na Zemi predstavuje aj doslovne, nielen obrazne, určitý časový vývojový úsek ľudstva na Zemi a prinesie konečne slobodu ducha v hmote.

Blízka doba vystaví v tomto smere každého človeka prežívaniu s takými jasnými signálmi, že človek nebude mať najmenších pochybností, že sa tu v tomto smere čosi veľmi vážne deje a že jediné, čo môže robiť, je byť dobrým vo všetkom jeho pôsobení, v každej, i v tej najmenšej činnosti.

Byť dobrým neznamená nič iné, ako poznávať a plniť Božie pravidlá života. Dobro je následkom, resp. dobro vzniká ako dôsledok plnenia Božích zákonov, pričom plniť a dodržiavať ich môže iba taký človek, ktorý ich dôverne pozná. Poznať dôverne Božie zákony zasa znamená to isté, ako poznať dôverne Vôľu Stvoriteľa a tým aj Boha.

Tá dôvera v sebe zahŕňa prirodzenú poslušnosť týmto dokonalým Pravidlám života, z čoho zákonite ožíva aj nefalšovaná úcta človeka k Stvoriteľovi.

Len takýmto spôsobom, sa môže človek aj približovať k Darcovi života, k Bohu. A o toto predovšetkým ide, dostať sa z týchto nížin Stvorenia, čo najbližšie k Stvoriteľovi, k Zdroju Života, pretože táto blízkosť v sebe okrem iného zahŕňa, aj ochranu pred akýmkoľvek nebezpečenstvom. Podanie pomocnej ruky zo Svetla, je pre takého človeka pripravené vždy, ak Ju nevyhnutne potrebuje a ak si Ju samozrejme aj zaslúži.

Byť dobrým, znamená byť človekom hodným všetkých Darov a Milostí Tvorcu sveta. On to všetko múdro zariadil, teda aj všetky naše podmienky k životu.

Radostne sa vradiť do tohto systému nie je žiadne otroctvo, naopak, prináša to človeku len blaženosť

Zároveň otrokom je každý človek, ktorý sa nechce duchovne vzdelávať a vyvíjať. Toto učenie sa „cibrí charakter“ a vedie človeka k spravodlivému a cnostnému životu.

Byť dobrým, znamená byť poslušným pri plnení Stvoriteľom nastavených Pravidiel života. Vtedy sa človek vyvíja duchovne i pozemsky a spätne sa mu dostáva tej pravej blaženosti do jeho každodenného pôsobenia.

Nová doba na Zemi, tzv. Ríša mieru a pokoja, bude veľkou školou pre ľudstvo. Za ten čas zvýšeného tlaku Svetla a zrýchlených účinkov Božieho zákona Spravodlivosti, sa človek a ľudstvo naučia plne rešpektovať Zákony Boha, čím zakrátko na Zemi vznikne doslova odlesk Raja, nášho skutočného Duchovného domova vo Výšinách Svetla…

Čo je to dobro? Kto pozná správnu odpoveď?