Oris

Ako je to teda s povestným, biblickým „jablkom poznania“?

Treba dosiahnuť rozlíšenie, medzi múdrosťou a medzi rozumovými vedomosťami.

Rozumové vedomosti, získava človek štúdiom, výchovou, osobnostným zameraním, často ctižiadosťou. V súčasnej dobe sú ale rozumové vedomosti značne premrštené, na úkor získania skutočnej Múdrosti.

Múdrosť je vecou ducha, poznanie naopak, vecou vedomostí rozumu.

Múdrosť, môže človek získavať, jedine v prežívaní, tak mnohých životných skúšok, za predpokladu, že sa v nich opiera o poznanie Božích zákonov. Akceptovať Božie zákony, riadiť sa Nimi, prináša spätne človeku dary Múdrosti.

Takýto človek, sa stáva postupne vediaci, podobne ako boli mudrci alebo proroci. Tento stav, môže, ba musí dosiahnuť každý jeden človek, ak chce byť akceptovaný a činný v Božom Stvorení.

Múdrosťou, si človek zároveň „dláždi“ cestu do Raja, do svojho Duchovného Domova.

Naproti tomu rozumové poznanie a vedomosti, nech by boli akokoľvek veľké, tak tieto človek všetky odkladá pri pozemskej smrti. Ani to najväčšie rozumové poznanie, si neberie so sebou do záhrobia, na svoju ďalšiu púť.

V prípade biblického príbehu o Adamovi a Eve, sa jedná o mimoriadne trefné podobenstvo, ktoré nevypovedá o ničom inom, ako o tom, že ak človek „odhryzne zo zakázaného jablka poznania“, teda, ak človek svoje rozumové vedomosti, postaví nad múdrosť Ducha, tak zákonite stratí spojenie s duchovnými svetmi a tým aj s Bohom Stvoriteľom!

Potom môže navždy podľahnúť kliatbe premršteného rozumového „vzdelávania sa“, ktoré postupne v človeku prebúdza pýchu na svoje vedomosti a výsledok je potom ten, aký vidíme dnes po celej Zemi – boj o moc a vplyv, chladný, rozumový a vypočítavý boj, smerujúci k dosiahnutiu zištných cieľov za akúkoľvek cenu, i za cenu tisícov a miliónov životov!

Toto podobenstvo, teda hovorí presne o tomto deji, o tom, kam až tento pád do hriechu pestovania premršteného rozumu, priviedol človeka a tým aj celé ľudstvo!

Sprievodným javom, tohto fatálneho zlyhania človeka, je konzumný spôsob života, tak príznačný, pre dnešnú dobu!

Hovorí teda o „odhryznutí zo zakázaného jablka poznania“ a následnom páde do hriechu, pričom jedine rozum človeka, má na Zemi tú skázonosnú moc, spočívajúcu v tom, aby sa jeho premrštenej činnosti viac neupriamoval na Boha, ale len na svoje, rozumom vytvorené modly, ktorým dal punc náboženstiev a rôznych kultov, punc jednostranne orientovanej vedy či bezbrehého sveta konzumu a vojen!

To „neodhryznutie“, zo zakázaného ovocia, spočíva teda v tom, aby človek neurobil niečo, čo je nad mieru jeho predurčenia a pôsobenia. Rozum a rozumové vedomosti sa majú správne vyvíjať a rozvíjať, majú byť podporou duchovným snaženiam človeka a tak majú človeku uľahčiť, tieto rozumové vedmosti, cestu pozemskou rovinou bytia. Rozum a cit, pozemské a duchovné, má stáť vedľa seba a „ruka v ruke“ sa majú vyvíjať a spolupracovať navzájom.

Keďže človek siahol po „zakázanom ovocí“, tak v tomto prípade to znamená, že siahol po poznaní z nesprávneho konca, premršteným spôsobom, čím to rozumové postavil na 1 miesto a to citové, emočné, zatlačil v človeku úplne do úzadia.

Z tohoto „defektu“ vývoja, sa potom pestuje v človeku tzv. „chladný rozum“, čím konanie človeka získava bezcitnosť, ktorá plodí všetky tie manipulácie a ohavnosti, ktoré dnes a denne vidíme v spoločnosti. V malom v našich životoch a vo veľkom, u súčasnej politickej mafie napríklad.

Všetko toto, sa v dohľadnom čase zmení! Nielen lokálne, ale na celej Zemi!

Táto zmena bude vynútená udalosťami, ktoré so silou burácajúceho hromu, nenechajú nikoho na pochybách, pretože ako ľudstvo už stojíme v Božom Súde!

Beda tým, ktorí, sa ešte v poslednej chvíli, nevydajú vo vážnom úsilí, na Cestu Múdrosti, na cestu Poznania Božej Pravdy, ktorá je v súčasnosti pevne zakotvená na Zemi!

Motto:

„Ľudia, sme súčasníkmi doby pôsobenia Ducha Pravdy, ktorého ľudstvu zasľúbili už proroci v dávnych, biblických dobách a ktorého ľudstvu zasľúbil predovšetkým Ježiš, Syn Boží!

TEN, ktorý má uviesť ľudstvo do celej PRAVDY, túto Pravdu priniesol a táto Pravda má byť DNES šírená a zvestovaná, pre spásu tých, ktorí svojho ducha ešte celkom nezasypali nánosmi rozumu, nevedomosti a nepochopenia!

Každý jeden z vás, ktorý TERAZ čítate tieto riadky, vypočujte si volanie dnešnej doby:

„Keď príde Utešiteľ, ktorého vám Ja pošlem od Otca, Duch Pravdy, ktorý vychádza od Otca, On o Mne vydá svedectvo! … Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli /nerozumeli/. Keď však príde On, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy!… On MŇA oslávi, lebo z Môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je Moje. Preto som povedal, že z Môjho vezme a zvestuje vám!“ Jn 15, 26-27; 16, 12-15.

Osláviť Ježiša a Jeho Posolstvo i jeho OBEŤ, nemožno iným spôsobom, ako očistiť Jeho učenie vo Svetle Pravdy, teda očistiť ho od všetkého falošného, nevedomého, ale i zámerne prekrúteného, teda od všetkých nánosov, ktorými bolo, sprvoti čisté Ježišovo učenie, až do dnešných dní, takmer celkom zasypané, nánosmi rozumu a náboženských dogiem!

Zo skutočného Ježišovho Posolstva, si náboženstvá po celej Zemi, urobili iba obyčajnú pozemskú firmu, majúcu za cieľ manipulovať a ovládať ľudí, v čo najširšom rozsahu!

Preto z pôvodného, čistého Ježišovho Posolstva, sa nedochovalo v týchto náboženstvách, do dnešných dní, už takmer nič, pretože všetko je tak prekrútené, že z čistého Svetla Pravdy, ktoré Ježiš ľudstvu priniesol, zostala v srdciach ľudí, iba ľudská pokrivenina a temnota, s pachuťou duchovnej smrti!

Takto a nie inak, spravovali náboženstvá, Ježišove Posolstvo, do dnešných dní!

Preto sa prebuďte v poslednej možnej chvíli všetci tí, v ktorých ešte celkom nezhasla túžba po Poznaní Pravdy, lebo len toto Poznanie, bezpečne povedie každého z nás cestami, ako byť lepším človekom, ako pomáhať ostatným podobne usilujúcim a ako sa naučiť žiť život, v zmysle Božích zákonov, ktoré sú tak zjavne prospešné pre všetkých, kto sa ich učí rešpektovať a dodržiavať.

Každý jeden z nás, má DNES rovnakú možnosť, načerpať posilu i Poznanie, z tohto Živého Prameňa Pravdy a dozvedieť sa tak, o skutočných súvislostiach života, v oveľa širšom rozsahu, než je vám predkladané tu a teraz, ako i v ďalších článkoch podobného zamerania.

Preto sa prebuďte všetci, ktorí máte v sebe, ešte aspoň trošku odvahy, k zmene svojho života, do úplne nového rozmeru bytia, ktorý Vám spätne, prinesie len požehnanie a radosť.

Je už načase, konečne vystriedať toto dnešné živorenie drvivej väčšiny z nás, za skutočný, Bohu milý život, plný toho najčinorodejšieho a najradostnejšieho pôsobenia.

Preto sa prebuďte duchom ešte dnes, lebo už zajtra môže byť neskoro. Pretože premeškať túto poslednú hodinu, k pravému prebudeniu sa k životu, predstavuje nezvratný proces, s fatálnym koncom, pre milióny rokov trvajúce duchovné bytie, každého jedného z nás…“

/pokračovanie/