Život po smrti – existuje, alebo nie? Ak existuje, tak v akej forme?? Tieto a podobné otázky nedajú pokoja mnohým, ktorí sa zamýšľajú nad hlbšími súvislosťami života.
Nemusí to byť však len cielené hľadanie, ale aj nepredvídaná skúsenosť, ktorá môže prevrátiť doslova naruby naše doterajšie vnímanie reality. Presvedčil s o tom i odborník z brandže, uznávaný zahraničný lekár a člen prestížnej Americkej lekárskej asociácie.
Neurochirurg Alexander Eben, prednášajúci okrem iného i na Harvarde a na rovnako zvučnej univerzite vo Virgínii, tiež syn známej vedeckej americkej rodiny, dlhé roky odmietal správy svojich pacientov, ktorí sa vrátili z klinickej smrti a ktorí opisovali svoje mimotelové zážitky počas ich oživovania, prípadne po návrate z kómy.
Tento uznávaný neurochirurg v tej dobe zrejme ani netušil, že onedlho aj on sám prežije niečo, čo od základu zmení jeho postoj v tejto otázke.
Krátko na to, ako vážne ochorel a v r. 2008 upadol na následky vzácneho druhu meningitídy /bakteriálny zápal mozgových blán/ na niekoľko dní do kómy, jeho život visel na vlásku, pretože ochorenie tohto druhu, je nezriedka smrteľné, prípadne s trvalými vážnymi následkami.
Ako veľké však bolo prekvapenie jeho kolegov, známych ako i rodinných príslušníkov, keď im Alexander po prebudení z kómy začal opisovať svoje mimotelové zážitky, prezentované ako prežitia svojho bdelého vedomia, samostatne a nezávisle konajúceho, od svojho tela.
Svoje zážitky z komatického spánku opisuje ako jav, v ktorom svoje nehybné telo vnímal ako cudzí predmet z mäsa a kostí, ležiaci nehybne na nemocničnom lôžku.
Plne vedome a nezávisle na svojom tele sa pohyboval nielen po nemocničnom, resp. v pozemskom priestore, ale zreteľne počul ako komunikujú jeho rodinní blízki, lekári, personál a toto jeho „vedomie“ sa dokonca dostalo i do iných sfér, kde prežil tie najpodivnejšie udalosti.
Videl iné bytosti, videl zvieratá nadpozemskej krásy a foriem, videl ľudí či krajiny nevšednej jemnosti a nádhery, aby sa napokon z tohto niekoľkodňového komatického stavu vrátil ako nový človek, odhodlaný podeliť sa ľudským i vedeckým spôsobom o prežitia bezprecedentného druhu, prihliadnuc, že sa toto stalo prvý krát v histórii, keď prežitia zo stavu klinickej smrti potvrdil uznávaný vedec a neurochirurg, teda človek v obore!
No ako sa neskôr ukázalo, jeho diplomy, vedecké práce ako i jeho celoživotné úsilie v obore, mu nestačili na to, aby sa nevyhol vlne kritiky a posmeškov od svojich tzv. priateľov a kolegov, ktorým by v danej chvíli pomohlo snáď len to, keby sa aj im prihodilo čosi podobné /viac o zážitkoch dotyčného v odklikoch dole/.
Čo na toto hovorí súčasná veda?
Dnešná veda trpí veľkým nedostatkom – chcela by dokázať, či potvrdiť, existenciu dejov a javov, odohrávajúcich sa ďaleko za hranicou hmoty, výhradne pozemskými, hrubohmotnými prístrojmi.
Tohoto nebude ale nikdy schopná, pretože deje mimozemského, resp. mimohmotného druhu, z rozľahlých sfér éterického sveta, ktorých základy a vznik, majú oveľa staršiu históriu, než náš vesmír, nemožno vyskúmať a prebádať prístrojmi z hrubej matérie.
Udalosti a deje za hranicou hmoty, dejúce sa v nezmernom priestore éterického sveta, v úplne odlišnom časopriestore, ktorý tu bol ešte skôr, ako náš hrubohmotný vesmír, nemožno „vystopovať“ meraniami a prístrojmi z hrubej matérie, pracujúce na princípoch úplne odlišnej časopriestorovej roviny bytia.
Hmotný svet je len dôsledkom vývojového procesu éterického sveta podobne, ako je duchovný svet predvojom sveta éterického a v línii týchto zákonitostí to pokračuje ešte ďalej, až k východisku Prasily Života.
To by si mala súčasná veda uvedomiť, inak sa nepohne ďalej. Mnohé pokusy /a týka sa to napríklad aj CERN-u/, žiaľ, nedajú očakávané odpovede tohto druhu, ba naopak, môžu priniesť škody nedozierneho rozsahu pre celé ľudstvo!
Či je to už biológia, alebo veda, skúmajúca podstatu hmoty, človek neodkryje hlboké pravdy o svete skôr, kým vo svojich bádaniach nezaujme ten správny postoj a tým je skúmanie vecí v správnej postupnosti.
Ignorujúc miliardy rokov platné zákonitosti vo Stvorení, ako i zdravú vývojovú líniu, sa dnešný človek podobá na krtka, ktorý sa neustále rýpe v zemi a zo samej domýšľavosti, aké veľké kopčeky z nej dokáže „vytlačiť“, ani nevidí, že bez Svetla, stojaceho na Počiatku všetkého sformovaného a stojaceho vysoko nad rovinou jeho momentálnej pôsobnosti, by nebolo ani jeho, ani Zeme, ani množstva galaxií a dokonca ani celého vesmíru!
Zem sa vplyvom vesmírnych, resp. Božích zákonov, v dlhom vývojovom procese energeticky doslova „miesila a vyzrážala“ z prapôvodného typu vyžarovania „Božského aspektu bytia“, čím sa pod neustálym tlakom a v hnacej sile dokonalých zákonov sformovala až do dnešnej podoby, podliehajúca však neustálej premene, pretože prvotným Zákonom Stvorenia je pohyb a to v smere vznik, vývoj a zánik.
Tento nikdy nekončiaci pohyb, je už dnes hmatateľný a dokázateľný vo všetkom, i v tom najtuhšom a najtvrdšom materiáli na Zemi!
Z logiky veci vyplýva, že Zem i vesmír, sa v evolučnej línii formovania sa hmotného vesmíru sformovali až následne, za už predtým sformovaným Svetom éteru a to vďaka nevyvrátiteľnému prispeniu Božského Prasvetla, nesúceho v sebe Život tej najvyššej podstaty.
Človek by mal v zodpovednom duchovnom hľadaní skúmať predovšetkým toto Prasvetlo a túto Prasilu, ako Prapríčinu všetkého sformovaného podobne, ako pozemsky skúma svetlo nášho Slnka, ktoré z fyzikálneho hľadiska podmieňuje biologický život na Zemi.
Pretože tak, ako potrebujeme pre svoje telá energiu slnka, tak potrebuje náš duch, ako naša najvnútornejšia podstata „energiu“ z Prasvetla, stojaceho nad všetkým Stvoreným, stojacim ako Východisko celého bytia.
Biblické slová „Buď Svetlo!“ sú presným pomenovaním skutočného deja, ktorý umožnil vznik všetkého jestvujúceho. Naše slnko je pre človeka oživujúcim svetlom, ale dej, ktorý je uvedený vyššie, sa týka Stvoriteľského aspektu Božieho vyžarovania, čo je druhovo absolútne neporovnateľný rozdiel. Je preto nutné vnímať rozdiel medzi svetlom oživujúcim a udržujúcim a Svetlom Stvoriteľským.
„Čo je dole, je aj hore a naopak.“ platí do bodky i v tomto prípade!
Človek, pokiaľ by chcel, môže pochopiť a do detailov prebádať nielen podstatu Zeme, svojho bytia, ale aj zmysel svojej existencie a podstatu Života ako takého. Poznanie tohto druhu, je podľa prastarých zasľúbení už pomerne dlhý čas zakotvené na tejto maličkej Zemi a preto mu stačí len sa úprimne namáhať, pri hľadaní skutočnej Pravdy.
Presne ako je napísané „Klopte a bude vám otvorené!“.
Iba Svetlo je Život a Sila a to by mal človek najskôr rešpektovať a následne aj pochopiť. V pochopení však spočíva námaha a pohyb a korunou tohto úsilia pre človeka je následné získanie presvedčenia o veci.
Bez presvedčenia je každý nový objav iba hypotézou a teóriou.
Nadišiel však čas, v ktorom bude viera našich predkov doplnená o presvedčenie o veci a to o to viac, ak sa to týka pochopenia podstaty života. Dnešná pretechnizovaná doba tomuto vývojovému procesu kupodivu napomáha, hoci na prvý pohľad by sa to mohlo javiť inak.
Tvorivé Slová Stvoriteľa „Buď Svetlo!“ nie sú len nejakým obrazným podaním toho, čo sa dialo pred vznikom Stvorenia. Tieto Slová boli a sú prvotným aktom, Prapríčinou všetkého, čo sa následne začalo formovať do podoby nášho Stvorenia, resp. čo povstalo a vzniklo bezprostredne po vyslovení týchto Stvoriteľských slov ako prvé.
Sú to svety vysoko stojace nad úrovňou každého typu hmoty, dokonca vysoko stojace i nad všetkými žiarivými svetmi Bytostnej sféry živlov!
Dnes je už tak ľahké vystopovať zákonitosti odohrávajúce sa ďaleko za hranicou hmoty, no tvrdo materialistický človek vo svojej strnulosti a v nejednom prípade i vo svojej nadutosti to už jednoducho nedokáže. Preto aj každý priekopník v tejto oblasti je zosmiešňovaný, urážaný a na povesti podkopávaný ako čudák a to len preto, že pre neho sú princípy a zákonitosti bytia priehľadné, overiteľné a ľahko pochopiteľné.
Preto poznať zákony tohto vesmíru ako i celého Stvorenia je tou najprvoradejšou úlohou človeka, nech sa nachádza v akejkoľvek rovine bytia. Pretože osvojením si týchto dokonalých pravidiel získava presvedčenie o veci bez toho, aby sa zdržoval namáhavým testovaním a overovaním vecí, ktoré sa často ani overiť testami nedajú, ako napríklad skutočný pôvod emócií, či hľadanie „algoritmu prerodu“ biochemických procesov, do formy vedomia.
Aby sa dopracoval k takémuto druhu poznania, potrebuje dávku zdravej pohyblivosti a predovšetkým Pokory, pretože bez pokory sa domýšľavý človek nikdy nezbaví svojho velikášstva, mysliac si, ako vysoko stojí medzi všetkými tvormi, v hierarchii ktorých ho jeho bezprecedentné sebapreceňovanie často radí ešte hlbšie, ako sú divoké zvieratá!
Človek dneška sa žiaľ už vo väčšine prípadov nechal spútať hmotou do takej miery, že už ani nevie rozoznať, čo je fikcia a čo realita. Skrivený a zhrbený tápa v laboratóriách po odpovediach na otázky o pôvode Života, pretože hmota je jeho jediným „bohom, resp. bôžikom“, namiesto toho, aby radostne konečne raz pozdvihol svoj zrak ku Svetlu, ktorého jas, lesk a Sila mu v jeho poctivom úsilí sprostredkuje odpovede na všetky jeho nevyriešené otázky.
Aký malý by musel byť Stvoriteľ vo svojom pôsobení, ak by sa v prípade človeka obmedzil iba na jeho kratučkú existenciu v jedinom pozemskom tele. Vrana je tu 120 rokov, korytnačka i viac ako 200 rokov, zvláštne dreviny baobab a špeciálne druhy borovíc od 6000-9500 rokov, horniny desaťtisíce až milióny rokov, hmotné telesá vesmíru zhruba 4-8 miliárd rokov, len človek, sám seba považujúci za korunu tvorstva a nezriedka i celého vesmíru, by tu ako jednotlivec /jeho vedomie a podstata/, bol ani nie sto rokov, resp. len vo výnimočných prípadoch viac.
Aké úbohé by bolo toto Stvoriteľské dielo v prípade človeka!
Biochemické a fyzikálne procesy našich telesných aparátov nie sú samotným človekom, jeho skutočnou podstatou. Elektromagnetizmus v mozgu, sieť neurónov, voda a rad biomechanizmov v ostatnej našej telesnej štruktúre nie sú ani zďaleka prapodstatou nášho vedomia, kolískou našej existencie a ani naše vlastné „ja“!
Vedomie človeka sa najčastejšie označuje ako duša a podstata človeka ako duch. Nie je tu však mienené takzvané duchárstvo rôznych šarlatánov v tejto oblasti, kvôli ktorým tak mnohý zdravoskúmajúci materialista vyleje povestnú „vaničku aj s dieťaťom“ len preto, lebo sa mu zježia chlpy len pri pomyslení na zástupy guruov, či náboženských fanatikov, ktorí svoje rozumovo vykonštruované bájky, povery a mýty, považujú za absolútnu Pravdu.
Telo je pre človeka, pre jeho najvnútornejšiu podstatu iba nástrojom a človek vo svojej podstate dokáže existovať a pôsobiť rovnako efektívne s ním, alebo bez neho. To, že môže v danej realite toto telo používať je zákonitý dej, pretože k svojmu vývoju potrebuje človek prežiť i tento pozemský stupeň jeho existencie podobne, ako by sa napr. tretiak na zdš neuchytil vo svojej triede, bez predchádzajúcich dvoch ročníkov.
Život tu na Zemi je pre človeka jednou veľkou školou, ktorej čas by mal naplno využiť v rozumnom bádaní, no nie v spleti nepodstatných vecí.
Vedomie človeka je energia, ohraničená a „spútaná“ do konkrétnej podoby a formy fyzického tela, ak sa to týka života tu na Zemi, vďaka ktorej sa môže prejavovať a pôsobiť. Telo je teda iba plášťom, zhutneným obalom tejto energie a táto forma je vždy tej podstaty, v ktorej sa človek práve nachádza. Na Zemi je to teda telesný aparát, v jemnejšej rovine bytia je to jemnohmotné telo a až v duchovných oblastiach je to telo rýdzo duchovné, čisto energetické, teda telo z čistej energie, ktoré je až v tejto podobe odleskom obrazu Božieho!
Stvorenie človeka „podľa obrazu Božieho“ tak, ako je opisované v biblii, sa týkalo ľudských bytostí v duchovnom Raji, ktoré sú vo svojej duchovnej forme dokonalé.
Aké smiešne a trúfalé by bolo myslieť si, že nezriedka iba karikatúra človeka tu na Zemi, by mala byť obrazom Boha! /bližšie o tomto pojednáva predošlý článok/
Žiaľ, nepochopenie a fanatizmus náboženských predstaviteľov, vysvetľujú tieto pojmy až priepastne vzdialené Pravde.
Na Zemi je to teda naše hrubohmotné telo, ktoré nás chráni a umožňuje prejaviť sa, v éterickej rovine bytia je to telo éterické – éterické však z nášho pohľadu, pretože éter sa medzi sebou navzájom diferencuje do rovnako pevnej, tuhej podoby s tým rozdielom, že je schopný prenikať hmotou našej roviny úplne bez prekážky /pekne to bolo vykreslené v známom filme „Duch“ s Patrickom Swayzem, o ktorom málokto vie, že bol nakrútený podľa skutočných udalostí/.
I tu sa teda dôsledne prejavujú zákonitosti bytia a postupne si aj o nich pohovoríme.
Toto vedomie je s telesným aparátom spojené prostredníctvom vyžarovania krvi. O význame krvi bolo napísané toho už veľa, no len málo vedcov tuší, že krv je pojítkom, spojovacou časťou telesného aparátu s vedomím človeka. Keď vedomie, teda podstata človeka opustí telesnú schránku, bezprostredne zanikne aj krv, úplne sa rozpadne.
Toto je znamením, že energetická podstata človeka, teda duša a duch opustili telo človeka. Dochádza ku tomu výhradne vtedy, keď sa preruší a nadobro pretrhne jemnohmotná energetická pupočná šnúra /plniaca tú istú úlohu ako hrubohmotná pupočná šnúra, ale v rovine éterickej/, zadržujúca za pomoci vyžarovania krvi tak jemnú energetickú substanciu, akou je vedomie človeka v tele, teda dušu s duchom človeka.
Pri pretrhnutí tejto energetickej šnúry vedomie človeka nadobro opúšťa svoje telo a bezprostredne na to sa krv rozkladá a začína hniť. Preto aj pokusy s tzv. hybernáciou nikdy nemôžu byť úspešné, pretože zmrazením telesného aparátu sa nadobro vypudí duševná podstata človeka z tela von a hoci krv rovnako zmrazená ako i mozog by po rozmrazení vykázali známky životaschopnosti, bolo by to len nakrátko, pretože energetické spojenie s týmto telom bolo s jeho „majiteľom“ už dávno prerušené, bez akejkoľvek možnosti obnovy.
Takýto duch pôsobí už dávno v iných sférach, prípadne opäť na Zemi v inom tele, hoci dosť naivne mysliaci lekári s napätím očakávajú hodinu jeho rozmrazenia a opätovného oživenia, či vzkriesenia. Keby sa však raz vážne zaujímali o skutočné Zákony Stvorenia, vedeli by, že tieto niečo takéto skrátka neumožňujú.
Sumárum:
Človek na Zemi pozostáva z duchovnej „iskry“ Je to spomínaný energetický „náboj“ netušených vlastností a schopností, obsahujúci vedomie, majúce v sebe schopnosť vývoja až k sebazdokonaleniu, ako i slobodnej vôle, ďalej z duše, ktorá tvorí prvotný záhal tejto duchovnej iskry a hrubohmotného tela, ako najvrchnejšieho záhalu energetickej podstaty človeka…
Vynikajúca kniha zo života človeka po smrti:
Video predáška neurochirurga Ebena, odporúčam.
komentujem prispevky ktore chcem u teba preto, ...
""" Celý článok .... nemá ...
Celý článok je len ezoterika/new age/ a nemá ...
A ty nekomentuj moje príspevky, pretože nerozumieš... ...
Naš stvorený rozum ,čo svet svetom bude nikdy ...
Celá debata | RSS tejto debaty